Skúšky vyžarovania a odolnosti voči elektromagnetickému rušeniu (EMC)
Pojem elektromagnetická kompatibilita definuje:
- schopnosť zariadenia správne fungovať v prostredí, v ktorom sa nachádzajú iné zdroje elektromagnetického žiarenia,
- schopnosťou neovplyvňovať svojou vlastnou činnosťou neprijateľným spôsobom svoje okolie, t. j. nevysielať signály, ktoré by mohli rušiť iné zariadenia.
Hoci sa vedci elektromagnetickou kompatibilitou zaoberajú už od 60. rokov 20. storočia, v tej dobe išlo iba o vednú disciplínu úzkeho okruhu odborníkov. Význam elektromagnetickej kompatibility zariadení prudko vzrástol s rýchlym rozvojom mikroprocesorovej a komunikačnej techniky.
Ako výrobca zariadení pre systémy kritickej infraštruktúry si plne uvedomujeme dôležitosť elektromagnetickej kompatibility. Vyvíjané zariadenia najprv prechádzajú predcertifikačnými testami v našom laboratóriu a následne overovacími testami v nezávislej skúšobni.
Najčastejšie používané normy EMC
- EN 55024 – Zariadenia informačných technológií – Odporové charakteristiky – Hraničné hodnoty a metódy merania
- EN 50121-4 – Železničné aplikácie – Vyžarovanie a odolnosť signalizačných a komunikačných zariadení
- ČSN EN 55016-2-1 – Metódy merania rušenia a odolnosti – Meranie rušenia v vedeniach
- EN 61000-4-2 – Kontaktný výboj – Skúška odolnosti
- EN 61000-4-2 – Vzduchový výboj – Skúška odolnosti
- EN 61000-4-3 – Vyžarované vysokofrekvenčné elektromagnetické polia – Skúška odolnosti
- EN 61000-4-4 – Rýchle elektrické prechodové javy/skupiny impulzov – Skúška odolnosti
- EN 61000-4-5 – Rázový impulz – Skúška odolnosti
- EN 61000-4-6 – Odolnosť proti rušeniu šírenému po vedení vyvolanému vysokofrekvenčnými poľami
- EN 61000-4-8 – Magnetické pole sieťovej frekvencie – Skúška odolnosti
- EN 61000-4-9 – Impulzy magnetického poľa – Skúška odolnosti.
- EN 55032 – Elektromagnetická kompatibilita multimediálnych zariadení – Požiadavky na vyžarovanie